Preklad, ako vieme, prešiel fascinujúcim vývojom. Človek sa už dávno snaží porozumieť a komunikovať s ostatnými, ktorí hovoria iným jazykom. Tu je stručný prehľad histórie prekladu:
Starovek
– Rosettská doska: Nájdená v roku 1799, poskytla kľúč k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov. Doska obsahovala ten istý text napísaný v troch rôznych písomných systémoch: hieroglyfy, demotické písmo a gréčtinu.
– Biblia: Jedným z najstarších a najznámejších príkladov prekladu je Septuaginta, grécka verzia hebrejskej Biblie, ktorá vznikla v 3. storočí pred Kristom.
Stredovek
– Arabský svet: V stredoveku arabski učenci prekladali staroveké grécke a rímske texty do arabčiny, čím zachránili mnohé klasické diela pred zabudnutím.
– Stredoveká Európa: Mnísi a učenci prekladali Biblie a iné náboženské texty, často z latinčiny do rôznych európskych jazykov.
Novovek
– Johannes Gutenberg: Vynálezom tlače v 15. storočí umožnil masovú výrobu kníh a rýchlejšie šírenie prekladov.
– Koloniálne obdobie: Európania priniesli svoje jazyky do nových kolónií a zároveň sa učili miestne jazyky a prekladali svoje texty.
Moderná doba
– Technologický pokrok: V 20. a 21. storočí sa preklad zefektívnil vďaka počítačom a internetu. Prekladač Google, ktorý bol spustený v roku 2006, priniesol revolúciu v automatizovanom preklade.
– AI a strojové učenie: Moderné prekladateľské nástroje, využívajú pokročilé technológie, ktoré nám umožňujú poskytovať presnejšie a rýchlejšie preklady.
Preklad sa vyvíjal spolu s ľudskou komunikáciou a technológiou, čím prekonal geografické a jazykové bariéry. Ako vnímate pokrok v tejto oblasti vy ?
Počuli ste už o Rossetskom kameni ?
Za najstaršie svedectvo o začiatkoch prekladu sa všeobecne považuje tzv. Rosettský kameň. Rosettský kameň, 760 kg vážiaca granodioritová stéla, na ktorú je vytesaný dekrét – dvojjazyčný nápis v egypčine a gréčtine – z roku 196 pred Kristom v egyptskom Memphise. Je známy tým, že poskytuje kľúč k pochopeniu egyptských hieroglyfov – písma, ktoré bolo takmer 1500 rokov nečitateľné. Kameň obsahuje rovnaký dekrét zapísaný v troch písmach pre tri rôzne okruhy prijímateľov: staroegyptské hieroglyfy (pre najvyššie vrstvy), démotické písmo (pre úradníkov) a starogréčtina (pre Grékov žijúcich v Egypte).
To umožnilo učencom, najmä Jeanovi-Françoisovi Champollionovi, rozlúštiť hieroglyfy na začiatku 19. storočia. Z obsahového hľadiska ide o dekrét (nariadenie o zrušení rôznych druhov daňových poplatkov) a inštruktáž (o spôsobe vztyčovania sôch v chrámoch).
Z prekladateľského hľadiska je Rossetský kameň zaujímavý aj z dôvodu, že vykazuje praktickú ukážku dvoch protichodných spôsobov prekladu (doslovný vs. voľný), pričom tento kontrast sa v rôznych podobách tiahne naprieč dejinami prekladateľskej činnosti. Túto opozíciu pozorujeme v antike, stredoveku i novoveku. Jedná sa svojím spôsobom o dva smery na križovatke tŕnistých ciest prekonávania tých najrozmanitejších prekladateľských výziev a hľadania optimálnych spôsobov transsakrálnych (náboženských ) a svetských textov.
Zdroje:
- MÜGLOVÁ; D:. , Komunikácia; Tlmočenie, preklad: Bratislava: Enigma, 2009. ISBN:
978-80-89132-82-9 - sk.wikipedia.org, www.greelane.com